Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v
minulom roku 62,49 % mzdových nákladov na zamestnanca s priemernou
mzdou, zatiaľ čo zostatok peňazí, o ktorom rozhodujú ľudia sami,
predstavoval v prepočte na takéhoto zamestnanca iba 37,51 %. Odvíja sa
to od aktuálnych výsledkov prepočtov EIC a KI.
Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1211 eur na mesiac alebo
superhrubou mzdou vo výške 1712 eur, znášal v minulom roku bremeno
všetkých daní v ekonomickom chápaní administratívne vynútených platieb v
objeme necelých 1070 eur na mesiac. Takmer o dvoch tretinách jeho
celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci.
Zodpovedá to aj podielu z potenciálneho celkového množstva tovarov a
služieb, ktoré si zamestnanec pre dane nemohol dovoliť. Len zostatok
peňazí v sume 642 eur mesačne, 37,51 % mzdových nákladov, predstavuje
trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré mohol zamestnanec s
priemernou mzdou za mesiac kúpiť.
K týmto výsledkom sa KI podľa vlastných slov dostal tak, že od nákladov
práce zamestnávateľa na zamestnanca s priemernou mzdou, celkovej ceny
jeho práce, odpočítali a do daňového bremena zahrnuli vyše 50
administratívne vynútených platieb.
Najskôr KI z priemerných mzdových nákladov odpočítal povinné príspevky
zamestnávateľa na stravu a rekreáciu zamestnanca, sociálne a zdravotné
odvody zamestnávateľa aj zamestnanca a daň z príjmov fyzických osôb.
Toto zdanenie príjmu odkrojilo aj v minulom roku zamestnancovi s
priemernou mzdou najväčšiu časť z celkovej odmeny na neho, konkrétne
44,8 %. Ostala mu tak čistá mzda na úrovni 55,2 % týchto mzdových
nákladov, a to 945 eur na mesiac.
Následne KI odrátal miestne dane, koncesionársky poplatok a iné povinné
poplatky, ktoré sa vzťahujú k majetku a po zaplatení ktorých ostali
zamestnancovi použiteľné peniaze na nákup tovarov a služieb. Tie
predstavovali necelých 1,4 % mzdových nákladov. Potom KI odpočítal DPH a
iné dane a povinné platby viažuce sa k spotrebe, ktoré sú nabalené v
cenách tovarov a služieb, 15,2 % mzdových nákladov a nakoniec zdanenie
podnikania iných, ktoré tiež platia vo vyšších cenách spotrebitelia,
teda aj zamestnanci. V minulom roku predstavovalo 1,1 %, pričom jeho
súčasťou sú napríklad daň z príjmov právnických osôb, clo a daň z
poistenia.